Znižovanie emisii a záväzky krajín sveta k boju so skleníkovými plynmi nadobúdajú veľké rozmery. Všetci sa tvária, že im osud našej planéty leží veru viac na srdci ako ich politickým nepriateľom.

• Ako to ale v skutočnosti je ? Strany tzv. zelených sa pomaly nedostávajú do parlamentov krajín. Dobá hrá do karát iným. Migračná politika Angely Merkelovej tak zamávala svetom, že sa všetci sústreďujú práve na boj proti migrácii a celosvetové ekologické problémy idú do úzadia.

Alebo ich ani nie je potrebné riešiť ? Nepovažujú to ľudia za hrozbu ? No bezprostredne nie ! Čo bude v horizonte stoviek rokov málokoho veru v dnešnej dobe zaujíma.

Problém sa do istej miery rieši sám. Ako? S ubúdajúcimi zdrojmi fosílnych palív je ľudstvo nútené využívať iné zdroje výroby elektrickej energie. Obnoviteľné zdroje všetkých druhov majú vo svete v tomto momente nutný prím.

• Rovnako narastajúca automatizácia a zlepšená kvalita výkonových ukazovateľov všetkých strojov vedie automaticky k znižovaniu spotreby elektrickej energie a tým nepriamo má aj priaznivý vplyv na znižovanie emisií a tie následne menej poškodzujú atmosféru.

Pre ekonomiky sveta teda vôbec nie je boľavým javom. Je vyvrcholením určitej etapy vo vývoji ľudstva a produktivity práce ako takej.

Aj tak je pre celý svet určujúce ekonomické hľadisko. Niet tej sily, ktorá by prinútila korporácie konať proti svojím finančným záujmom. Príroda si to našťastie rieši sama.

Situácia nie je rúžová, no ešte nie je ani katastrofálne zlá. To teda nenúti krajiny prijímať razantnejšie opatrenia a zavádzať tvrdé sankcie proti ich porušovateľom. Výroba, zisk, obrat- toto je a bude ešte dlhú dobu tým najdôležitejším ukazovateľom kvality ekonomiky. Nie postoj ku ekológii a ku globálnemu otepľovaniu. Toto sú žiaľ iba frázy na konferencie v rôznych kútoch sveta.